Energetické koncerny žiadajú ukončiť dotácie pre OZE

Výkonní riaditelia energetických koncernov, ktoré spolu kontrolujú polovicu výrobnej kapacity elektriny v Európe žiadajú vytvoriť celoeurópsky kapacitných mechanizmus, ktorý by platil firmám za to, že udržiavajú výrobu elektriny z tradičných stabilných zdrojov, ako je plyn, v zálohe. Predstavitelia sa združili v tzv. Magritte Group a chcú, aby Európska únia napravila fungovanie schémy obchodovania s emisiami, nakoľko nízke ceny povoleniek nedokážu stimulovať produkciu z nízkoemisných zdrojov ako je jadro. V súčasnosti je tiež lacnejšie spaľovať uhlie než menej znečisťujúci plyn.
Firmy požadujú fungujúci jednotný trh s energiami a koniec zásahom národných vlád do stanovenia cien energie.
Magritte Group je neformálna skupina šéfov 10 energetických firiem, ktorá vznikla v máji 2013 s cieľom lobovať u Európskej komisie a národných vlád za zmenu energetickej politiky Únie. Tvrdia, že zlyháva v dosiahnutí troch základných cieľov – znížene cien energií, obmedzenie emisií CO₂ a zaistenia bezpečnosti dodávok.
Členmi sú napríklad talianska skupina Enel, nemecký E.ON, francúzsky GDF Suez alebo český ČEZ. Šéfovia firiem v piatok (11. 10.) na spoločnej tlačovej konferencii v Bruseli uviedli, že chcú na európskych politikov zatlačiť najmä v súvislosti s pripravovaným energetickým summitom začiatkom budúceho roka a presvedčiť ich o tom, že veterné i solárne elektrárne sú dostatočne vyspelou technológiou a nepotrebujú viac špecifické dotácie. Poukázali na to, že dotácie v súčasnosti stoja európskych občanov viac ako 30 miliárd eur ročne.

Dotácie OZE na konkurenčnom trhu

Kritici odstránenia  podpory tvrdia, že je chybou samotných tradičných energetických firiem, že tak dlho ignorovali nástup obnoviteľných zdrojov. Vlastníkmi a prevádzkovateľmi solárnych a veterných elektrární sú preto nové  firmy, rôzne finančné inštitúcie, samosprávy, družstvá a priamo občania.
Zástupcovia sektora OZE poukazujú na to, že nová solárna a veterná technológia by bola schopná už čoskoro cenovo konkurovať tradičným zdrojom, avšak dôležité je odstrániť aj nepriame dotácie pre fosílne palivá či jadro, ktoré sú dlhodobo vyplácané.
Skupina Enel zdôraznila, že obnoviteľné zdroje je možné vyrábať aj bez dotácií. Vďaka investovaniu a diverzifikácii operácií by podľa nich ukončenie dotácií pre obnoviteľné zdroje neohrozil biznis v OZE ani nezmaril ich rozvoj.
„Sme presvedčení, že obnoviteľná energia dokáže stáť na vlastných dvoch nohách a malo by byť menej iniciatív, ktoré sú dobre zacielené a podporia menej rozvinuté technológie,“ uviedol nedávno šéf skupiny Enel Fulvio Conti. Dcérska spoločnosť Enel Green Power prevádzkuje po celom svete inštalovanú kapacitu asi 8,7 GW, pričom viac ako 70 % produkcie nezávisí na dotáciách.

Nespokojnosť s cenou u výrobcov i spotrebiteľov

„Európska energetická politika narazila do steny,“ uviedol šéf GDF Suez Gerard Mestrallet. S klesajúcim dopytom po elektrine v dôsledku ekonomickej krízy a snahy EÚ zvýšiť energetickú účinnosť, klesli od 2008 veľkoobchodné ceny elektrickej energie asi na polovicu. Avšak ceny, ktoré platia koncoví odberatelia sa udržiavajú na rekordných úrovniach.
Účty domácností za elektrinu tak za posledné 4 roky stúpli o 17 %, v prípade priemyselných odberateľov až o 21 %.
„Musíme zaistiť, že cena energie nie je prostriedkom pre prevedenie iných nesúvisiacich politických nákladov,“ poznamenal riaditeľ E.ON Johannes Teyssen.
Príliš štedré dotácie na obnoviteľné zdroje viedli podľa zástupcov koncernov na európskom trhu s elektrinou, ktorý bojuje s nadmernou ponukou, k vlne investícií do solárnych a veterných elektrární. Tie majú navyše prioritných prístup do siete za fixné ceny vyššie než trhové, čím sa doterajšia termálna kapacita stáva prevádzkovo neekonomickou.
Lacné uhlie dovážané z USA, kde ho nahradil bridlicový plyn, situáciu ďalej zhoršuje. „Keď došlo k nadmernej kapacite v sektoroch ako je oceľ, autá a rafinácia, viedlo to k zatváraniu. Ale v energetike sme masívne dotovali dodatočnú kapacitu do slnka a vetra, čo vyústilo do absurdnej situácie, v ktorej sa dnes nachádzame,“ dodal Mestrallet.

Vysoké riziko výpadkov

Koncerny už boli v Európe nútené zavrieť moderné elektrárne na plyn s celkovým výkonom 51 GW, čo sa rovná kombinovanej kapacite Belgicka, Českej republiky a Portugalska. Na Slovensku môže byť príkladom paroplynová elektráreň Malženice s výkonom 430 megawattov, ktorá bola do komerčnej prevádzky spustená len v roku 2011. V júli 2013 spoločnosť E.ON oznámila, že ju zakonzervuje, keďže pri súčasných cenách elektriny a emisných povoleniek je prevádzka ekonomicky nerentabilná. Odstavovanie takýchto zdrojov pritom ohrozuje energetickú bezpečnosť Európy, pretože tieto elektrárne sú dôležité ako záložný zdroj pre nestále obnoviteľné zdroje. „Riziko výpadkov nikdy nebolo vyššie,“ uviedol Mestrallet. Dodal, že dvojtýždňové veľmi studené počasie v Európe s teplotami pod -10 °C by mohlo viesť k výpadkom, kvôli nedostatku záložného výkonu. Na rovnaké riziko upozornila minulý týždeň aj poradenská spoločnosť Cap Gemini.
Už túto jeseň má Komisia  vydať návod pre schémy podpory obnoviteľnej energie, v ktorom by sa mohli obmedziť dotácie pre zelenú energiu, a tiež usmernenia pre intervencie vlády v sektore energetiky všeobecne.
 
Zdroj: EurActiv/Reuters