Obnoviteľné zdroje v Európe prvýkrát porazili fosílne palivá
Analýzu vývoja produkcie a spotreby elektriny v EÚ zverejnila koncom júla britská nezávislá spoločnosť Ember.
Z analýzy vyplýva, že v prvej polovici roka 2020 obnoviteľné zdroje energie (vietor, slnko, voda a biomasa) vyprodukovali až 40 % celkového objemu elektriny spotrebovanej v EÚ. Fosílne palivá (uhlie, plyn, ropa) sa na celkovej produkcii podieľali 34 %. Podiel uhlia pritom v tomto roku klesol na 12 % v porovnaní s rokom 2012, kedy sa pohybovalo na úrovni 26 %. Obnoviteľným zdrojom sa darilo najmä vďaka novoinštalovaným veterným a solárnym elektrárňam a takisto vďaka priaznivému počasiu v prvej polovici roka. Toto všetko sa podpísalo aj na poklese emisií CO2 v energetickom sektore EÚ o 23 %.
Aj keď aktuálny vývoj na strane obnoviteľných zdrojov vyzerá na prvý pohľad veľmi optimisticky, podstatná je aj druhá strana mince. Fosílne palivá v jednotlivých krajinách EÚ zaznamenali pokles najmä v dôsledku výrazne nízkeho dopytu po elektrickej energii v súvislosti s pandémiou COVID-19. Mnohé fabriky boli nútené pozastaviť prevádzky v záujme ochrany zdravia svojich zamestnancov, a to sa podpísalo na zníženom dopyte.
Po prvýkrát v histórii Poľsko predbehlo Nemecko a stalo sa najväčším producentom elektriny zo spáleného uhlia. Aktuálne náš severný sused generuje toľko uhoľnej elektriny, ako zvyšných 25 krajín EÚ dokopy. Závislosť Poľska od uhlia a nedostatok veterných a solárnych elektrární je hlavnou príčinou toho, že ceny elektrickej energie sa tu držia vysoko. Pre porovnanie, v Poľsku sa veľkoobchodná cena elektriny pohybovala v prvej polovici roka priemerne na úrovni 40 €/MWh a v Nemecku na 23 €/MWh. Napriek tomu, však Poľsko v blízkej dobe neplánuje inštalovať nové zelené zdroje a v jeho záujme je aj naďalej podporovať výrobu elektriny z uhlia.
Nízky dopyt po elektrickej energii v dôsledku pandémie, veterný február a slnečné počasie v druhom štvrťroku 2020 pomohli veterným a solárnym elektrárňam dosiahnuť až 21 % podiel na celkovom objeme vyrobenej elektriny v EÚ. Prevádzkovatelia distribučných sústav aj napriek tomu nereportovali prerušenie dodávok elektriny. V mnohých krajinách sme ale boli svedkami negatívnych veľkoobchodných cien. Toto sa deje v prípade, keď ponuka elektrickej energie výrazne prevyšuje jej dopyt. Negatívne ceny navyše indikujú neflexibilitu elektrizačnej sústavy, ktorá vedie k vyšším cenám súvisiacim s opatreniami potrebnými na zabezpečenie jej stability zo strany prevádzkovateľov. Až 5 % času boli v Írsku v rámci prvej polovice roka negatívne veľkoobchodné ceny elektriny. Prvýkrát sa objavili aj v Spojenom kráľovstve, Holandsku, vo Fínsku a v Maďarsku.
Na záver je dôležité uviesť, že pandémia COVID-19 neutlmila len dopyt po elektrine, ale aj výstavbu nových zelených elektrární. V prípade vetra budú nové inštalácie nižšie až o 30 % oproti tomu, ako sa na rok 2020 pôvodne plánovalo. „V tomto období však Environmentálna komisia Európskeho parlamentu pristúpila k navýšeniu cieľa na redukciu emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 na 60 % oproti pôvodne plánovaným 50 %. Takéto rozhodnutie by teda mohlo viesť k ďalšiemu nárastu výstavby veterných elektrární,“ dopĺňa Martin Kopča, vedúci dlhodobého obchodovania a rozvoja v ZSE.
Zároveň sme sa však mohli presvedčiť o tom, že elektrizačné sústavy v EÚ sú schopné vysporiadať sa s rekordnými podielmi elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov. Tie sa v čase tejto krízy ukázali byť odolnejšie ako fosílne palivá. „Bude zaujímavé sledovať, ako sa situácia vyvinie po roku 2022, keď Nemecko odstaví výrobu zo všetkých svojich jadrových elektrární. Aktuálna rýchlosť výstavby nových plynových elektrární, ktoré by ich mali nahradiť, sa nejaví dostačujúca,“ dodáva Martin Kopča zo ZSE.
Zdroje:
https://ember-climate.org/project/renewables-beat-fossil-fuels/
https://techbox.dennikn.sk/obnovitelne-zdroje-v-eu-porazili-fosilne-paliva/
Fotovoltika
Získajte špičkové riešenie na splátky už od 44 € mesačne. Elektrinu na večer si odložíte do Virtuálnej batérie. Ročne usporíte na elektrine až 1 281...