Jadro a plyn dostali zelenú v zelenej transformácii Európy
Európska komisia v rámci tzv. taxonómie zaradila dočasne energetiku na báze jadra a plynu medzi udržateľné zdroje energie, do ktorých sa oplatí investovať a dlhodobo môžu prinášať návratnosť. Podľa európskej komisie tak môžu plyn a nukleárna energia prispieť k náročnému prechodu na klimatickú neutralitu do roku 2050.
Zdroj: Reuters
Čo je taxonómia?
Taxonómia je systém klasifikácie ekonomických aktivít z ekologického hľadiska. Za „zelené“ označuje aktivity, ktoré spĺňajú aspoň jeden zo 6 hlavných cieľov a ostatným významne neškodia. Ciele sú: zmiernenie klimatickej zmeny, adaptácia na zmenu klímy, udržateľné využívanie a ochrana vody a vodných zdrojov, prechod k obehovému hospodárstvu, kontrola a prevencia znečisťovania, ochrana a obnova biodiverzity.
Taxonómia má investorom, bankám a finančným trhom signalizovať, do ktorých oblastí je vhodné dlhodobo investovať. Má tiež odlíšiť aktivity, ktoré sú udržateľné naozaj, a nielen naoko („greenwashing“). Firmám na druhej strane špecifikuje aktivity, ktoré môžu v budúcnosti rýchlejšie a ľahšie získať finančnú podporu.
Hlavným cieľom taxonómie je urýchliť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a postupné ukončenie používania uhlia, ktoré je obzvlášť škodlivým a najviac znečisťujúcim fosílnym palivom. V súčasnosti predstavuje 15% výroby elektriny v Európe.
Zdroj: Euractiv.com
Analýza Joint Research Center
Analýza Spoločného výskumného centra Európskej komisie (Joint Research Centre – JRC) mala pomôcť Komisii pri rozhodovaní či zaradiť jadrovú energiu medzi „prechodové“ aktivity, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele znižovania emisií. Podľa analýzy jadrová energetika nemá žiaden vážnejší alebo väčší vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí ako akákoľvek iná technológia, ktorá bola zaradená do taxonómie. Skladovanie jadrového odpadu v hlbokých geologických formáciách je podľa analýzy považované za „vhodné a bezpečné“. Ako príklad uvádzajú Francúzsko a Fínsko, ktoré sú v pokročilej fáze vývoja týchto lokalít.
Analýza ďalej uvádza, že hoci závažné jadrové havárie nemožno vylúčiť so 100 % istotou, ide o udalosti s mimoriadne nízkou pravdepodobnosťou. Po celom svete sa v súčasnosti za posledných 15 rokov uvádzajú do prevádzky iba reaktory tretej generácie. Miera úmrtnosti charakterizujúca najmodernejšie (jadrové) technológie je najnižšia zo všetkých technológií na výrobu elektriny.
Kritériá pre jadro a plyn
Taxonómia zahŕňa prechod na čistý plyn do roku 2035. Pri jadre budú musieť štáty vybudovať trvalé hlbinné úložiská vyhoreného paliva od roku 2050. Komisia zároveň stanovila nové pravidlá zverejňovania informácií, čím musia spoločnosti každoročne preukazovať, že ich činnosť je v súlade so zelenými kritériami.
Kritéria pre jadro
- nové jadrové elektrárne musia získať stavebné povolenie do roku 2045 a predložiť podrobné plány, ako do roku 2050 vybudujú úložisko pre vysokoaktívny odpad.
- Od roku 2025 musia byť dostupné jadrové palivá odolné voči haváriám. Tie sú však stále ešte len vo fáze testovania.
Kritériá pre plyn
- Nové plynové elektrárne budú musieť nahradiť existujúcu uhoľnú elektráreň a zároveň musia byť dokončené do 31. decembra 2030.
- Nové plynové zariadenia musia byť navrhnuté tak, aby boli od 31. decembra 2035 schopné fungovať na obnoviteľné alebo nízkouhlíkové palivá a počas svojho životného cyklu prispeli k zníženiu emisií aspoň o 55%. Priame emisie musia byť nižšie ako 270 g CO2e/kWh a nesmú prekročiť v priemere 550 kg CO2e/kW za 20 rokov.
Čo sa bude diať ďalej?
V EÚ existujú dve skupiny krajín, ktoré majú diametrálne odlišné názory na jadrovú energetiku. Jedna skupina zdôrazňuje výhody, t. j. výroba elektrickej energie bez emisií, stabilita, dostupnosť a nezávislosť tohto energetického zdroja. Skupina, ktorá je proti zdôrazňuje nevýhody: kapitálová náročnosť výstavby, riziko pri prípadnej havárii a náročný proces likvidácie a skladovania jadrového odpadu.
Názory jednotlivých krajín EÚ na rozhodnutie Komisie závisia od ich vlastného energetického mixu. Krajiny ako Francúzsko, Česko, Poľsko či Slovensko, ktoré s jadrom rátajú aj do budúcnosti, sú spokojné, naopak štáty s rozvinutými obnoviteľnými zdrojmi ako Rakúsko, Dánsko či Belgicko sú tvrdo proti.
Návrh taxonómie pre jadrovú energiu a plyn teraz smeruje do Európskeho parlamentu a k členským štátom. Tie majú štyri mesiace na jeho preskúmanie. V návrhu nemôžu robiť zmeny a môžu rozhodnúť len o jeho zamietnutí. Obe inštitúcie môžu požiadať o ďalšie dva mesiace kontroly, ak si to želajú. Pokiaľ nenájdu väčšinu na jeho zamietnutie, návrh bude schválený.
Zelená elektrina zo Slovenska
Najľahší spôsob, ako mať zelenší domov. Zistiť viac o Zelenej elektrine
Stavať nové atómové elektrárne?
Zástancovia jadrovej energie tvrdia, že je spoľahlivá, lacná a vďaka radikálnej dekarbonizácii (prechod z uhlia na jadrovú energiu), by mala byť jednou z hlavných zložiek našej záchrany pred globálnym otepľovaním. Jej odporcovia ju zas odsudzujú kvôli výrobe a používaniu rádioaktívnych palív, problému nakladania s rádioaktívnym odpadom a obavám z havárií.
Či už patríte do jedného alebo druhého tábora, alebo je váš postoj neutrálny, faktom je, že tak ako všetky zdroje energie, aj tá jadrová má svoje výhody a nevýhody. V nasledujúcich odstavcoch sme pre vás zhrnuli tie najdôležitejšie a najdiskutovanejšie argumenty.
Investičné náklady
Postavenie jadrových reaktorov je finančne aj časovo veľmi náročné. Jadrové elektrárne veľmi často niekoľkonásobne prekonávajú predpoklady nákladov počas výstavby. Francúzsky elektroenergetický gigant EDF, ktorý stavia tretí blok jadrovej elektrárne vo Flamanville v severnom Francúzsku, odhadoval na začiatku náklady vo výške 3,3 miliardy eur a ukončenie výstavby v roku 2012. Doposiaľ sa cena navýšila takmer 6-násobne a spustenie reaktora sa posúva už 9 rokov. Podobný príklad máme aj na Slovensku. Dokončenie tretieho a štvrtého bloku Mochoviec malo napríklad stáť 2,8 miliardy eur, ale je z toho viac ako 6 miliárd.
Pozitívny vplyv na znižovanie nákladov pri výstavbe môže priniesť oficiálna podpora nejakého typu energie od európskych inštitúcii. Investori sú v takomto prípade ochotnejší viac investovať do vývoja nových technológií, ktoré vo výsledku môžu priniesť inovácie s vplyvom na zvyšovanie účinnosti či znižovanie nákladov výstavby.
Zdroj: seas.sk / Atómová elektráreň Mochovce
Náklady na prevádzku
Aj po započítaní bežných opráv sú prevádzkové náklady vďaka plnej automatizácii minimálne. Reaktory však musia byť neustále monitorované a pravidelné bezpečnostné previerky sú veľmi prísne. Z titulu bezpečnosti môže byť aj malý technický problém dôvodom na odstávku reaktora. Na druhej strane majú reaktory pomerne dlhú životnosť (aktuálne cca 30 rokov). Pri výstavbe najnovších reaktorov sa dokonca počíta s tým, že budú slúžiť až 60 rokov.
Závislosť od paliva
Odporcovia jadra si pomáhajú argumentom, že aj jadrové palivo dovážame z Ruska a stávame sa tým pádom od neho závislí. To, že jediným dodávateľom jadrového paliva pre slovenské reaktory môže byť opäť len Rusko, vyvracia energetický analytik Karel Hirman. „Kto tvrdí, že môžeme páliť len ruské palivo TVEL, klame. Čo sa týka reaktorov typu VVER, Ukrajina úspešne používa palivo od amerického Westinghouse. Vo vývoji je aj palivo pre náš typ reaktorov VVER 440 a to palivo bude čoskoro k dispozícii.“ Aj keby bolo americké palivo v porovnaní s ruským drahšie, ide o minimálnu položku v porovnaní s nákladmi na výstavbu a prevádzku atómových blokov. Slovensko rovnako ako väčšina európskych krajín je v prípade jadrového paliva závislé od dovozu, no riziká sú v porovnaní so závislosťou od ruského plynu omnoho nižšie.
Stabilná prevádzka
Oproti obnoviteľným zdrojov energie (ako je slnečná energia, ktorá sa nedá generovať v noci alebo vietor, ktorý sa nedá vyrábať bez vetra), zostáva výroba jadrovej energie konštantná počas celého roka s výnimkou plánovaných odstávok. Čím je výroba elektriny stabilnejšia, tým menej to spôsobuje prudké výkyvy v cene a znižuje sa riziko masívnych výpadkov – blackoutov.
Dnešné veľké reaktory, na rozdiel od uhoľných a plynových, nedokážu svoju výrobu rýchlo obmedziť alebo skokovo zvýšiť. To znamená, že v prípade veľkých výkyvov sú na vyrovnávanie nepoužiteľné. Samotné jadrové elektrárne na svoje rozbehnutie potrebujú „nakopnúť“ s pomocou iných zdrojov energie.
Zabraná pôda
Ak porovnáme atómové elektrárne so solárnymi a s veternými, zaberajú atómky na rovnaké množstvo vyrobenej elektriny oveľa menej miesta. Budovanie vodných elektrární spravidla znamená úpravu vodných tokov, čo môže mať za následok nežiadúce vplyvy na prírodu.
Zdroj: reddit.com
Bezpečnostné riziká
Vedci z európskeho výskumného centra JRC, prepočítali počet ľudských obetí na množstvo vygenerovanej energie. Ani najtragickejšie havárie nedokážu zmeniť fakt, že atómová energia má na svedomí menej ľudských životov ako ktorýkoľvek zdroj energie, s výnimkou solárnej. Naviac sa bezpečnostné štandardy od havárií neustále sprísňujú. Pravdepodobnosť fatálneho zlyhania niektorej z dnešných jadrových elektrární vypočítali vedci z JRC na jeden incident za miliardu rokov, počas ktorých by musel byť reaktor v prevádzke. Ak by predsa len k havárii došlo, vyžiadala by si podľa analýzy asi 30-tisíc obetí. No aj to je neporovnateľne menej než 400-tisíc ľudí, ktorí každoročne predčasne zomierajú na následky znečisteného ovzdušia, 480-tisíc obetí fajčenia či skoro 23-tisíc obetí automobilových nehôd.
Dôvodom obáv z atómovej energie sú tiež bezpečnostné riziká spojené s jadrovým zbrojením. Vedci z JRC však nemali ako zmerať súvis medzi používaním jadrovej energie na mierové účely a vo vojenských konfliktoch. Takisto nezahrnuli dlhodobé následky rádioaktívneho odpadu na životné prostredie.
Uskladňovanie rádioaktívneho odpadu
Najsilnejším argumentom proti výstavbe ďalších reaktorov je otázka dlhodobého uloženia rádioaktívneho odpadu. Slovensko má vlastné kapacity iba na dočasné uskladnenie vyhoreného paliva a aj tie sú už takmer naplnené. Štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť preto počíta s rozširovaním medziskladu v Jaslovských Bohuniciach. Rozšírenie úložiska by malo kapacitu rozšíriť o takmer 19-tisíc vyhorených článkov, pričom ročne ich treba v jednom reaktore obmeniť okolo sedemdesiat. Tým by sa otázka definitívneho uskladnenia odložila o desiatky rokov.
Na definitívne uloženie použitých kaziet by Slovensko potrebovalo vlastné úložisko alebo miesto v zahraničnom hlbinnom úložisku. Prvé hlbinné úložisko na svete na západe Fínska je však stále pred dokončením a spustené do prevádzky by malo byť budúci rok.
Zdroj: Posiva / Vizualizácia podzemného skladu použitého jadrového paliva
Emisie skleníkových plynov
Okrem vodnej pary, ktorá ale v atmosfére zotrváva len niekoľko dní, neprodukujú atómové elektrárne žiadne emisie ani ďalšie skleníkové plyny. Najvýznamnejší vplyv na životné prostredie má čerpanie vody na ochladzovanie reaktorov. Elektrárne však musia vodu v zdraviu neškodnom, očistenom stave vracať späť ochladenú na správnu teplotu.
Zdroje: seas.sk, nuclear.sk, e.dennikn.sk, euractiv.sk, index.sme.sk, ta3.com