Drevené okná – dvojsklo alebo trojsklo na južnej strane domu?
Každý stavebník stavajúci rodinný dom (výnimka neexistuje) musí raz riešiť základný problém výberu výplní stavebných otvorov (okná, dvere). Problém má niekoľko okruhov. Žiaľ, stavebníci sa zväčša zameriavajú len na dve otázky. Z čoho? a Čo ma to bude stáť? Až potom možno príde otázka – budem mať dvojsklo alebo trojsklo?
Nemôžeme obviňovať stavebníkov, že ostatné veľmi dôležité otázky hodnotiace kvalitu okien, ktoré v konečnom dôsledku zabezpečujú komfort obydlia, sú v ich malej, ba skôr nijakej pozornosti. Stavebníci nie sú špecialisti, a tak sa musia spoliehať na informácie od predajcov v dobrej viere, že informácie, ktoré od nich dostanú, sú objektívne. Nie vždy je to tak, a preto sa množia rady nespokojencov.
Cena by nemala byť limitujúcim faktorom
Aby sme vás, milí čitatelia, uviedli do problematiky, ktorú vám chceme objasniť v skratke, trocha zjednodušene popíšeme, ako sa uskutočňuje „obchodné“ rokovanie u predajcu okien. Prvý kontakt je zvyčajne telefonický či e-mailový, keď si stavebník podľa akéhosi kľúča vyberie z množstva inzerujúcich firiem tie, s ktorými chce začať rokovania. V tomto rozhovore sa dozvie základné informácie o materiáloch, ktoré firma či obchodné zastúpenie spracováva, aké sú jeho prednosti a stručne je informovaný o variantných riešeniach konštrukčnej skladby „okien“. Končí to informáciou, že stavbu treba zamerať, aby sa dala spracovať konkrétna cenová ponuka, o ktorej sa dá v budúcnosti zodpovedne rokovať. Stavebník a predajca sa teda dohovoria sa stretnutí na stavbe. Nasledujúca návšteva sa nesie v chodení po rozostavanom objekte – majiteľ vysvetľuje predstavu o otváraní okien, meraní otvorov a časovaní dodávky okien, aby si stavebník mohol organizovať postup stavebných prác podľa svojej predstavy. Predajca okien stavebníka „len tak mimochodom“ oboznámi s informáciou, že „jeho profil“ dovoľuje aj inštaláciu izolačných trojskiel, ktoré sú energeticky efektívnejšie – no sú však drahšie. Zákazník ukončí „debatu“ vetou – urobte teda aj cenu za trojsklo. Keď prídeme na prerokovanie do obchodnej kancelárie, posúdime aj túto možnosť. O energetickom prínose trojskiel, ich skladbe, konkrétnych úsporách pre užívateľa v zime či o problémoch s teplom v lete… sa na stavbe kvalifikovane veľa nedá povedať. Pri nasledujúcom „obchodnom“ rokovaní v obchodnej kancelárii tiež nie. Konečná cena okien je silnejší argument a súper. Okná zakúpené touto metodikou sú vystrojené „štandardnými“ dvojsklami, v lepšom prípade možno s vnútornými žalúziami proti preslneniu. Z pohľadu vyššej energetickej efektívnosti (aj návratnosti vyšších vstupov formou úspor za kúrenie), ktorú súčasné technológie skladby okien s trojsklami dovoľujú, je to z dôvodu očakávaných zvyšovaní ceny plynu investorovi na škodu.
Popisovaná situácia je základom pre možnú otázku, na ktorú by sme vám chceli dať odpoveď. Znela by: Kedy je vlastne pre stavebníka najoptimálnejší čas zaoberať sa pri plánovaní stavby rodinného domu „svojimi“ oknami? Pre výslednú kvalitu „okna“ je lepší prípad, keď stavebník príde do obchodnej kancelárie s projektom, podľa ktorého stavbu stavia. V tomto prípade je čas na alternatívne rozpracovanie konštrukčnej skladby okien… aj s cenotvorbou, hlavne je však čas na zhodnotenie okien z pohľadu energetického prínosu pre stavebníka. Najdôležitejší poznatok z tohto spôsobu „riešenia“ budúcej objednávky okien je, že cena nemusí byť limitujúcim faktorom. Zákazník si vie položiť na pomyselnú misku váh cenu celej dodávky v rôznych alternatívach a porovnať „jej“ investičnú návratnosť v prevádzkových nákladoch.
Trojsklo – energeticko – ekonomické argumenty
Aby sme vám, milí čitatelia, priblížili, ako trojsklá ovplyvňujú ekonomiku prevádzky stavby rodinného domu, zašli sme do Detvy, sídla firmy Makrowin, ktorá je jedným zo serióznych výrobcov okien. S pánmi Ing. Dušanom Majerom a Jaroslavom Kroupom sme sa dohovorili, že im položíme niekoľko otázok a tiež, že na konkrétnej stavbe štúdie pasívneho domu priblížime a vysvetlíme energetické prínosy, ktoré súčasne porovnávame s cenotvorbou na konkrétnom okne či celom súbore výplní otvorov tejto štúdie pasívneho domu.
Prvá otázka znela, kedy by sa mal stavebník začať zaujímať o konštrukčnú skladbu „svojich“ okien.
D. Majer: Ja trochu zmením obsah vašej otázky, lebo ak sa o návrh skladby okna má zaujímať stavebník alebo výrobca okien, projektant svoju prácu neurobil dobre. On má predsa navrhnúť kvalitatívne parametre domu. Ak navrhne kvalitný tepelnoizolačný obal, tak dom má nízke náklady na vykurovanie. A do tepelnoizolačného obalu stavby patria aj okná. Projektant by mal teda spočítať straty aj zisky tepla cez okná pri ich rôznej skladbe. Mám na mysli dvoj – či trojsklá, lebo cez sklá sú najväčšie straty. Ak toto urobí (na výpočty existujú počítačové programy), vie stavebníka usmerniť, ako bude „jeho okno“ ovplyvňovať spotrebu tepla, a tým aj zvyšovať alebo znižovať prevádzkové náklady. Ak však program nevlastní, tak navrhne klasiku, t. j. napíše U = 1,1 W/(m2.K) a zákazníkovi „zarobil“ na problém. Kvalitu okna si musí zákazník vyriešiť sám. Projektant sa „vyzul“ zo zodpovednosti za tepelnoizolačnú kvalitu okien. V takomto prípade ide zákazník za viacerými výrobcami a pokúša sa porovnať ponuky sám. Tepelno-technickú kvalitu potom „riešia“ obchodné kancelárie výrobcov okien. To je realita. Projekty s hodnotou U = 1,1 W/(m2.K) sú zlé a, žiaľ, je ich väčšina, čo potvrdzuje aj naša každodenná prax.
To nemyslíte vážne? Dnes, keď sa celý svet zaoberá úsporou energie?
J. Kroupa: Žiaľ. S oknami už pracujem od roku 1995 a situácia v definovaní tepelno-technickej kvality okien sa nemení. Projektanti buď z opatrnosti, veď nesú zodpovednosť za to, čo navrhli, alebo z neznalosti – to je ten horší prípad, presne nešpecifikujú Uokna, Ug, Uf – dolné indexy sú u parametroch tepelno-technickej kvality celého okna, skla, profilu dôležité. Z rámu, skla a kovania sa okná skladajú. Vysvetlím bližšie: Aj laici už registrujú hodnotu 1,1 (vraj to okná majúmať) a ak to vo svojom projekte zbadajú, tak sa mylne domnievajú, že projekt vyriešil ich problém. Hodnota 1,1 u celého okna (má sa označovať Uokna, môže byť aj Uw) má úplne iný význam ako Ug = 1,1 – tu sa hodnotou 1,1 definuje tepelno-technická kvalita zasklenia a pri ráme Uf = 1,1 je zasa úplne iná tepelno-technická kvalita, lebo takto definovaná je len pre profil, z ktorého sa okno – rám a krídlo – vyrába. Ak teda projektant nepoužije pri označení U = 1,1 dolný index, je to znak nekvality jeho práce. Čo sa deje u výrobcu? Výrobca okna vlastne nevie, čo má mať tepelnoizolačnú hodnotu 1,1 W/(m2.K) – celé okno(?), sklo (?) či profil (?), z ktorého okno vyrobí?!
Ako tento problém výrobcovia okien riešia?
J. Kroupa: To je naša každodenná práca. Musíme zákazníkovi vysvetliť, ako sa okno skladá a vysvetliť, čo konkrétne mu vieme našimi technológiami výroby ponúknuť, aké výsledné Uokna dosiahne, keď sa použijú také či onaké rámy, sklá, kovania, tesnenia… Musíme zákazníka „vyškoliť“ a až potom sa pýtať, ktorý variant konštrukčnej skladby, a tým aj tepelnotechnickej kvality, okna máme naceniť. Najnepríjemnejšie na tejto našej práci je však zistenie, že aj napriek snahe ponúknuť zákazníkovi čo najvyššiu tepelno-technickú kvalitu okien, ktoré vyrábame, zákazník napokonuprednostní najnižšiu cenu, lebo pri najnižšej tepelno-technickej kvalite bola aj cena najnižšia.
Týmto príspevkom by redakcia chcela čitateľom vyvrátiť ešte jeden mýtus, ktorý sa týka všeobecne rozšíreného tvrdenia či už z radov architektov alebo predajcov okien. Totiž, že z južnej strany objektov je potrebné navrhovať izolačné dvojsklá, aby bolo v domčeku dobre teplúčko. Tvrdenie sa zdôvodňuje faktom, že trojsklá majú horšiu priepustnosť energie slnečného žiarenia ako dvojsklá, a tak zisky tepla sú nižšie. Aby naša informácia bola objektívna, požiadali sme opäť o vyjadrenie firmu Makrowin.
D. Majer: V podstate je to veľmi jednoduché. V zimných mesiacoch cez okná získame teplo len počas jasných dní, keď nám do okien svieti slnko. Ako sami dobre vieme, takýchto dní v zime v našich klimatických podmienkach nie je až tak veľa. Podstatne máme viac dní, keď je v zime zamračené, je hmla alebo sneží. Počas tohto obdobia teplo cez okná len strácame. No keď aj máme pekný slnečný deň, koľko hodín nám svieti do južného okna slnko? Je to 4–5 hodín, keď teplo získavame. Ďalších 19–20 hodín teplo strácame. To ešte nesmieme zabudnúť na nezanedbateľné tienenie od susedných stavieb, ktoré slnečné zisky v zime zmenšujú. Aby som však bol konkrétnejší, praktickú informáciu z evidencie oslnenia nám poskytol Peter Jackanin zo spoločnosti max 15 – v januári 2010 v Marianke pri Bratislave len svietilo slnko24,5 hodiny! Zo 744 hodín! Vo februári to bolo 52 hodín zo 672! A to započítal aj difúzne slnečné oslnenie. Potrebujeme ešte ďalšie argumenty?!
Inšpirujúci príklad z Nemecka
Ročnú bilanciu spotreby tepla potvrdzuje aj modelová štúdia IFT Inštitútu v Rosenheime, ktorá v októbri 2008 posudzovala rôzne konštrukčné skladby trojskiel a dvojskiel na modelovom dome. Posudzovali ten istý dom v mestách Kiel, Freiburg, Würzburg, čo sú mestá v rôznych klimatických pásmach Nemecka. V záverečnej správe sa hovorí, že ak sa v konkrétnom dome použijú izolačné trojsklá v takej skladbe, že Ug = 0,7 W/(m2.K), g hodnota je 60 – 63 % a prestupnosť svetla LT 72 až 74%, sú okná s trojsklami vo všetkých klimatických pásmach úspornejšie o 120–135 litrov vykurovacieho oleja (tak to posudzuje nemecká norma).
Našim čitateľom sme v úvode sľúbili spracovať podobnú modelovú situáciu, ako sa popisovalo na príklade z Nemecka. Prosím, aby ste urobili zhodnotenie.
D. Majer: Ako príklad som umiestnil dom Trendy do troch rôznych klimatických oblastí Slovenska –Bratislava, Sliač a Poprad. V rodinnom dome sú použité dve varianty zasklenia. Jeden variant sú všetky okná v trojskle a druhý variant s dvojsklami na južnej strane, aby „nám dvojsklá pekne hriali“. Výsledok si môžete pozrieť v tabuľkách. Jedine s trojsklom aj na južnej strane bolo možné dosiahnuť kladnú energetickú bilanciu okien, čiže okná s trojsklom aj na južnej strane nám priniesli viac tepla, ako stratili. Pri použití dvojskla na južnej strane sú vždy straty väčšie ako zisky.
DaB: Môžem Vás poprosiť o zhodnotenie tohto modelového príkladu?
D. Majer: Verím, že modelová situácia a tabuľky, ktorými ilustrujeme tento náš rozhovor, mi dovolia konštatovať, že tvrdenie, podľa ktorého na južnej strane treba používať dvojsklá miesto trojskiel pri úsporných rodinných domoch, určite nie je správne. Prípadným záujemcom, ktorí by sa chceli so mnou podeliť o svoje názory, pripájam moju emailovú adresu majer(a)makrowin.sk. Rád si s vami podiskutujem aj na našom blogu: makrowin.wordpress.com
Páni, ďakujem Vám za hodnotné informácie. Nepochybne ste našich čitateľov zorientovali v problematike a presvedčili ich, že ak by sa rozhodli pre výrobky spoločnosti Makrowin, dostanú nielen kvalitné okná, ale aj vysokú pridanú hodnotu vo forme fundovaného poradenstva.
Pripravené v spolupráci so spoločnosťou MARKOWIN, s.r.o.: http://www.makrowin.sk/
Fotovoltika
Získajte špičkové riešenie na splátky už od 44 € mesačne. Elektrinu na večer si odložíte do Virtuálnej batérie. Ročne usporíte na elektrine až 1 281...