Majme úctu k minulosti, prejavme zodpovednosť voči budúcnosti

Antielektrifikačná propaganda

Ľudia sa často obávajú nepoznaného a voči novým veciam majú rešpekt. Pokiaľ sa isté javy nedajú logicky vysvetliť, spájame si ich s mágiou, okultizmom alebo niečím nadprirodzeným. Obklopení históriou, vedou a inteligentnými technológiami sa v 21. storočí pomaly zbavujeme naivity a takmer všetky na oko „nadprirodzené“ javy dokážeme ukotviť v pragmatickej rovine. Keď sa však vrátime v čase a pozrieme sa na to, ako technologický pokrok vnímali naši predkovia, zostaneme v nemom úžase. „Keď sa začali zavádzať prvé elektrické osvetlenia, odborníci aj lekári sa báli, že svetlo z pouličného osvetlenia môže ublížiť ľudskému oku,“ vysvetľuje Sandra. Elektrifikácia sa preto stala témou rôznych karikaturistov a médií, ktoré živili antielektrifikačnú propagandu. Elektrina sa považovala za nebezpečnú silu predstavujúcu životné riziko. „V tomto období vznikli mnohé kuriózne obrázky zachytávajúce atmosféru doby. Na jednom vyskakuje smrtka z elektrického vedenia, na druhom si ľudia chránia oči predlaktím a na ďalšom vidíme levitujúceho chlapca, ktorý k sebe vďaka vodivosti elektriny priťahuje rôzne kovy,“ opisuje so zanietením Sandra. Dejepis a humanitné vedy sa pre ňu už počas štúdia na Univerzite Komenského stali jej neoddeliteľnou súčasťou. Hoci sa po škole zamestnala ako predavačka v rakúskych potravinách, túžba po zdieľaní významných udalostí z našej histórie ju priviedla k založeniu úspešného youtubového kanála Dejepis Inak, na ktorom má vyše 160 000 odberateľov.

Naša minulosť je inšpiratívna

Zvykne sa hovoriť, že by sme sa mali poučiť z minulosti, aby sme neurobili tie isté chyby v prítomnosti, ale Sandra vníma dejepis oveľa komplexnejšie. „Predstav si, že sedíš v aute a smeruješ do budúcnosti. História je akoby tá mapa v priehradke auta, ktorá ti ukáže, kam smeruješ a zároveň ťa dokáže poučiť o tom, čo všetko ťa na tej ceste ešte môže postretnúť. Ponúka nespočetné množstvo príbehov, ktoré sú morálne, amorálne alebo fascinujúce a na základe ktorých môžeme v živote urobiť správne rozhodnutia. Pomáha nám rozumieť súčasným javom a rozumieť aj identite iných národov v tomto globalizovanom svete,“ vysvetľuje Sandra. V mnohých ohľadoch sa môžeme našimi predkami inšpirovať aj v súčasnosti. Napriek tomu, že nedisponovali takými technológiami ako my dnes, rozumeli prírode a dokázali naplno využiť silu vody, slnka či vetra. „Kedysi dokázali ľudia využiť prílivovú energiu na to, aby sa v zásobovacom jazierku vďaka ubúdajúcej vode roztočil drevenný kruhový mechanizmus, ktorý generoval energiu pre mlyny alebo hámre. Podlahové kúrenie poznali aj starovekí Rimania a Číňania. Pod podlahami sa nachádzalo kamenné stĺporadie s mnohými prieduchmi, do ktorých bol vháňaný teplý vzduch.“ Tieto kuriózne vynálezy umožňovali starovekým civilizáciam využívať obnoviteľné zdroje energie. Tá im slúžila najmä na poľnohospodársku prácu, výrobu tepla, spracovanie rôznych komodít, varenie a iné každodenné činnosti.

Ľudia si spočiatku mysleli, že elektrina je módny výstrelok

Jedným z najväčších vynálezov ľudstva je elektrina. Za vynálezcu prvého generátora elektrického prúdu sa označuje Thomas Alva Edison s jeho jednosmerným prúdom. Nikola Tesla, jeho najväčší konkurent, experimentoval so striedavým prúdom, ktorý sa používa dodnes. Na Slovensku sa s elektrifikáciou začínalo ešte za dôb Rakúska-Uhorska. Prioritou sa stali najmä podniky a dôležité strategické budovy. Samostatné regióny a domácnosti sa začali elektrifikovať až počas Prvej česko-slovenskej republiky, v čase keď vznikol aj prvý elektrifikačný zákon. „S elektrifikáciou to na Slovensku nebolo vôbec jednoduché, o čom svedčí aj fakt, že do poslednej obce bola elektrina zavedená až v 60. tych rokoch minulého storočia. Ľudia si mysleli, že ide o módny výstrelok a do istej miery sa elektriny báli. Navyše, v tom čase bola naozaj pomerne drahá,“ hovorí Sandra. Dnes si už život bez elektrickej energie nedokážeme predstaviť, pričom si uvedomujeme, že technologický pokrok ľudstva by nebol bez elektriny možný. Súhrou udalostí spojených aj so svetovou industrializáciou sme boli schopní vytvoriť mnohé industriálne odvetvia a pracovné miesta. Masová výroba vygenerovala nielen nové pracovné príležitosti, ale prispela aj ku globálnemu hospodárskemu rastu. Každá strana má dve mince a hospodársky blahobyt si už niekoľko desaťročí vyberá svoju daň. Tisícky tovární, baní, elektrární, ťažký priemysel a priemyselná výroba produkujú kvôli páleniu fosilných palív enormné množstvá skleníkových plynov. Tie otepľujú planétu a spôsobujú nežiadúce klimatické zmeny.

Skleníkové plyny neboli kedysi hrozbou

Málokto vie, že bez skleníkového efektu by neexistoval život na zemi. Podstatou skleníkového efektu je to, že teplo, ktoré sa na zem dostane prostredníctvom slnečného žiarenia, sa vďaka skleníkovým plynom nevráti späť do kozmu. Zostáva v zemskej atmosfére, otepľuje Zem a vytvára na jej povrchu ideálne podmienky pre život. „Ešte koncom 19. storočia vedci verili, že sa vďaka skleníkovému efektu vyhneme dobe ľadovej. Hlbšiemu skúmaniu skleníkových plynov a ich vplyvu na globálne otepľovanie sa začali vedci venovať až v 70-tych rokoch minulého storočia,“ objasňuje Sandra. Zaujímavosťou je, že naši starovekí predkovia si uvedomovali zmeny klímy, ktoré sa okolo nich diali. Všímali si, ako príroda reaguje na odlesňovanie, zalievanie a iné ľudské zásahy. Podľa Sandry je skvelé, že mladá generácia sa podobne ako naši predkovia, správa k prírode ohľaduplnejšie. „Negatívne informácie sú dobré na to, aby sme nemali optimistické skreslenie. Ľudia často argumentujú, že tu bola malá doba ľadová, boli tu pandémie alebo hladomor a zvládli sme to. Áno, tí najsilnejší to zvládnu, ale kto sú tí najsilnejší? Sú to tí, čo majú tehličky na bruchu alebo 6 miliárd na účte? Tí najslabší a najzraniteľnejší si to vždy najviac odnesú.“

Technológie máme, stačí ich začať používať

Ak sa pozrieme späť do histórie a uvedomíme si, s akou dômyselnosťou a remeselnou zručnosťou vedeli naši predkovia využívať obnoviteľné zdroje energie, je to fascinujúce. Technológie, ktoré vedia zúročiť silu vody, vetra a slnka máme v dnešnej dobe na dosah ruky, len ich musíme začať naplno využívať. „Keď pred siedmimi rokmi dokončoval otec dom, myslel napríklad na tepelné čerpadlo. Často si všímam rodinné domy, ktoré majú na strechách solárne kolektory. Tí, čo nemajú takéto možnosti a bývajú v meste v bytovkách si môžu zaplatiť Zelenú elektrinu. Máme ju doma aj my a sme s ňou veľmi spokojní,“ hovorí Sandra. Vnímať potreby prírody sa naučila aj vďaka pobytu v Rakúsku, kde sa zelené témy stali občianskou identitou. A hoci zelenú budúcnosť možno nemáme vo svojich vlastných rukách, Sandra sa riadi krásnym krédom: „Maj úctu k minulosti a buď zodpovedný k budúcnosti.“