Solárne systémy – najčistejší zdroj energie

Solárne systémy umožňujú decentralizáciu výroby energie priamo v mieste jej spotreby, čím odpadá potreba investične a prevádzkovo náročných distribučných sietí. Majú pritom krátku dobu energetickej amortizácie, čiže doby prevádzky solárneho zariadenia, počas ktorej množstvo ním vyprodukovanej energie sa rovná energii spotrebovanej na jeho výrobu v celom výrobnom cykle, od ťažby surovín po montáž. Z prvotných surovín je táto doba kratšia ako 2 roky, z recyklovaných materiálov iba niekoľko mesiacov.
Majú aj vzájomnú kompatibilitu s inými obnoviteľnými zdrojmi energie, hlavne biomasou v zimnom období a veľký potenciál pokrytia energetických potrieb pri príprave teplej úžitkovej vody, vykurovaní budov a priemyselnom teple do 100 °C aj v stredoeurópskych podmienkach. Poskytujú väčšiu nezávislosť od monopolných dodávateľov energií. Sú vysoko spoľahlivé a komfortné počas prevádzky, bez nárokov na údržbu a obsluhu. Zabezpečujú pritom konštantnú cenu tepla bez ohľadu na vývoj trhových cien iných energetických zdrojov, vrátane ostatných obnoviteľných zdrojov energie.

Solárne systémy sú na Slovensku stále málo využívané

Podľa rakúskych zdrojov je možné pri dnešnej technickej úrovni solárnej techniky dosiahnuť v Rakúsku 20 % podiel na úspore primárnych energetických zdrojov. Slovensko je pritom podobne veľké a má podobné podnebie. Slovensko je stále na chvoste Európskej únie vo využívaní slnečnej energie. Podľa odhadu slovenského výrobcu solárnych systémov, firmy ThermoSolar, je v SR doposiaľ nainštalovaných okolo 150 000 m² slnečných  kolektorov.  Pre porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku, bolo ku koncu roka 2012 nainštalovaných vyše  4,1  mil. m² solárnych termických systémov. Zaostávanie Slovenska sa pritom prehlbuje. Rakúšania ročne nainštalujú  podstatne viac slnečných kolektorov, než ich bolo inštalovaných za celú novodobú históriu samostatného Slovenska.

Medzi silné stránky využívania slnečnej energie a v rámci nich termických solárnych systémov, patrí značný potenciál tvorby nových pracovných miest. Ďalším je technologická zrelosť, keď sa jednoduché technológie dajú integrovať do existujúcich systémov a pozitívne vplývajú na predĺženie životnosti a zníženie nákladov na údržbu doplnkového energetického zdroja – kotla, ktorý je odstavený z činnosti v letnom polroku. Hlavnými konštrukčnými materiálmi slnečných kolektorov sú najčastejšie hliník, meď a sklo. Preto je pri nich možnosť 100%-nej recyklácie použitých materiálov. Aj rozhodujúca časť ostatných komponentov pre solárny systém je dobre recyklovateľná. Tieto systémy majú relatívne vysokú (40-65 %) účinnosť premeny slnečného žiarenia na teplo, v porovnaní s fotovoltaikou – 5 až 15 %, alebo fotosyntézou – pod l %. Zároveň zaujímavo dotvárajú stavby (solárne systémy ako ucelené solárne strechy alebo fasády budov, architektonicky zaujímavé delenie plôch a pod.). Nevznikajú nároky na nové zastavané plochy (strechy, fasády, prekrytie parkovacích plôch a pod.).
Termické solárne systémy (TSS) majú nulové negatívne ekologické vplyvy počas prevádzky. Narozdiel od iných energetických zdrojov, čiastočne aj iných druhov obnoviteľných zdrojov energie, patrí slnečná energia k najčistejším energetickým zdrojom, aké ľudstvo pozná.